stare domyBez preháňania môžeme povedať, že drevo tvorilo v minulosti väčšinu predmetov bežnej domácej potreby. Asi ťažko si predstaviť materiálovú kultúru, alebo život našich predkov vôbec. Z dreva bolo nespočetne veľa vecí - od náradia, cez hudobné nástroje (husličky) až po vnútorné zariadenia budov. Vlastne i samostatné domy boli výlučne len z dreva.

Na Kysuciach nevzniklo nič také, čo by sme mohli nazvať po stavebnej stránke typicky kysucké. To čo by sme chceli označiť ako originálne kysucké, je výsledkom nepriaznivých životných podmienok a veľkou migráciou ľudí, ktorí si z predošlých miest (domovov) priniesli svoju architektúru.

Ľudovú architektúru v regióne často nachádzame v troskách, ale nájdu sa aj dnes plne funkčné objekty, ktorých vek má aj cez 200 rokov. To je dôkazom toho, že naši predkovia si plne uvedomovali ako využiť to, čo im poskytuje príroda.

Stavba domu

Stavba domu sa odrážala od sociálnej možnosti staviteľov. Darilo sa najmä tým obyvateľom, ktorí prišli na územie ako prví. Ich výhodou bolo hlavne možnosť osídlenia panenských lesov, na ktorých územiach postupne vznikala poľnohospodárka pôda. Stavebný materiál na dom sa narúbal na mieste, kde dom mal stáť. 

Naši predkovia požívali rôzne metódy ako si uľahčiť prepravu materiálu k miestu, kde chceli postaviť dom. V dolnej časti kmeňa olúpali kôru zo stromov (pás kôry), čím prerušili prúdenie vody a živín lykom a kambiom. Následným úbytkom vody strom vyschýnal a po pár mesiacoch ho zoťali. Drevo už nevážilo toľko, ako keby ho hneď zotli. Postupne prechádzali na prácnejší spôsob, keď si už materiál upravili na menšie stavebné dielce a tie prenášali na stavbu.
Výber dreva bol skôr podľa iracionálnych aspektov. Podľa starých pamätníkov boli niektoré dni na prípravu tabu (napr. na sv. Mateja - 24. 02.), poprípade v stavbe nemohlo byť drevo, ktoré súviselo s poverou, napr. drevo z vývratov. V tom prípade vraj hrozilo zrútenie celého objektu. Nemysliteľné bolo použiť na stavbu strom, na ktorom sa niekto obesil.

Základné znaky stavebných tradícií, ktoré počas obdobia kopaničiarskeho osídľovania Kysúc, ako aj počas zaľudňovania najodľahlejších partií Kysuckých hôr ovplyvňovali formy a charakter horských obydlí:

Těšínska tradícia
• Vznikala hlavne prienikom tešínskych kolonistov na Kysuce.
• Stavanie na rovinatejšom teréne, nemala kamennú podmurovku. Trámy sa kládli na jeden kameň.
• Zrub sa montoval z hrubých, pozdĺžne ručne štiepaných kmeňov, ktorých hrúbka mohla dosahovať až 70 cm.
• Počet miestností v zrube vrátane pitvora a možnosti stavebníka bol 2 až 5, pričom mohol zahŕňať aj chliev.
• Základný veniec bol vždy z celých trámov (guľáčov).
• Projekčne dopredu premyslený zámer.

 tesin    

Staroslovenská roľnícka horská tradícia
• Vyskytovala sa v rozsiahlom páse od Spiša až po západojavornícke obce.
• Vždy sa stavala na podmurovke z kameňa aj keď stála na minimálnom svahu alebo na rovine.
• Domy mali vysoké prahy a projekčne premyslenú konštrukciu dvoj- alebo trojpriestorové obydlia.
• Pitvor bol v týchto domoch nepriechodný.
• Domy boli z trámov buď čiastočne okresaných, alebo úplne okresaných.
• Povalové nosníky mali položené rovnobežne s odkvapovou stenou a najčastejšie boli dva. Nosníky boli začapované do štítových stien.

 stara severoslovenska 2

Mladá horská tradícia
• Presunom osídlencov cez hrebeň Javorníkov sa na horných Kysuciach výrazne zmenil spôsob výstavby obydlí - zhoršenie hmotnej situácie. To isté zasiahlo aj kolonizačné prúdy zo severu.
• Základným konštrukčným prvkom bolo napojenie obydlia na chliev.
• Obydlia na nebudovali ako dopredu premyslený konštrukčný celok, ale niesli známky improvizácie – prístavby ďalších zrubových častí až podľa potreby.
• Charakteristické bočné priestory domu niekedy objemovo presahovali základnú konštrukciu zrubu.

mlada horska 2

 

Špecifikácie ľudovej architektúry v jednotlivých obciach

Najväčšia diferencia v konštrukcii domov je v obciach, ktoré sa rozprestierajú na rozľahlých svahoch a vrchoch oboch pohorí Beskýd a Javorníkov. Rôzne typy konštrukcií je dobre pozorovať v obciach Makov a Vysoká nad Kysucou. Práve Vysoká nad Kysucou je výstavná skriňa ľudovej kysuckej architektúry. Jej chotár zasahuje v oblasti Vyšného Kelčova ďaleko za predhoria Beskýd a tak isto za hlavný hrebeň Javorníkov.
Nájdeme tu okrem typických chudobných horských dvorov aj robustné a bohato zdobené stavby navrátilcov z Ameriky. Inovačné impulzy spočívali v ukončení funkcií pitvora ako ústredného priestoru. Z pitvora vznikla čistá kuchyňa. Prístavby už nemajú charakter podsieňa, ale verandy.

1


Staré chalupy sú našou históriou, výpoveďou a výkričníkom zároveň a je len na nás či si to bohatstvo zachováme.

 

Použitá literatúra a obrázková dokumentácia z knihy

Drevený život, kamenný chlieb (autor: Jozef Marec)