Hotel Tatra Inn kópiaMnohí z nás kráčame mestom Čadca takmer každý deň a sú nám známe budovy, ktoré míňame. Vedeli ste však, že desať z nich je zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska?  Pamiatky majú historický ráz a sú kultúrnym dedičstvom mesta Čadca. Môžeme ich rozčleniť na stavby sakrálne a svetské. 

Sakrálne stavby

Najcennejšou stavebnou pamiatkou na území mesta je kostol sv. Bartolomeja. Bol postavený na mieste bývalého dreveného kostola v rokoch 1734-35 a zasvätený apoštolovi, ktorý bol umučený stiahnutím z kože.

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom svätyne. Veža je predstavaná pred severozápadnú fasádu kostola, spolu s prízemnými bočnými prístavbami tvorí podvežie, čo je systém troch vstupných priestorov – kaplnky a strednej predsiene. Medzi loďou a svätyňou je vo východnom nároží pristavaná sakristia, na ňu nadväzuje kaplnka. Kostol bol v ďalšom období rozširovaný a prestavovaný. V rokoch 1751-53 bola ku kostolu pristavená kaplnka, o 25 rokov neskôr postavili vežu a päť rokov nato bola pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. V roku 1800 pristavali chórus na umiestnenie organu. Ku kostolu časom pribudli i nové zvony, ktoré však boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované a nové pochádzajú z roku 1922. V 60. rokoch minulého storočia bola na severnej strane pristavaná kaplnka a v roku 1996 bola obnovená maľovka interiéru kostola. V ďalších rokoch sa v kostole uskutočnili ďalšie modernizačné práce vrátane kompletnej elektrifikácie.

Architektúra kostola je v barokovom stavebnom slohu, čo je zvýraznené najmä na jeho hlavnom oltári a kazateľnici z roku 1762. Oltárny obraz patróna kostola, dielo známeho maliara Jozefa Božetecha Klemensa, pochádza zo 60. rokov 19. storočia. (Klemens vytvoril na Kysuciach spolu 30 diel s náboženskou tematikou. Najviac ich je v Turzovke a jej okolí, pretože objednávateľom týchto diel bol tamojší dekan František Tagányi.)

Kostol je dominantou mesta a jeho charakteristickým orientačným bodom. Je uceleným urbanistickým súborom s hodnotou historického dokumentu prezentujúceho niekoľko vývojových etáp, včítane preskúmaných i nepreskúmaných archeologických nálezov, nachádzajúcich sa pod hmotou kostola a v jeho okolí.

Kostol sv. Bartolomeja

Sochy v areáli kostola

Ku chráneným objektom patrí aj súsošie Oplakávanie Krista na Kalvárii so sochami P. Márie, Jána Evanjelistu a Márie Magdalény a tri sochy sv. Jána Nepomuckého z rokov 1772 a 1773. Kamenné plastiky vykazujú rysy ľudového sochárstva zobrazujúceho postavu svätca v barokovom stvárnení, ako produkt miestnych kamenárskych dielní, pôsobiacich na horných Kysuciach až do druhého desaťročia 20. storočia. 

socha pred kostolom 

Kaplnka na Husáriku

Z cirkevných objektov na území mesta je v spomenutom zozname kultúrnych pamiatok uvedená aj prícestná kaplnka nad pľacom U Husárika. Postavil ju v roku 1869 miestny obyvateľ Pavel Harvaník. Traduje sa, že pri tejto kaplnke sa lúčili s rodným krajom drotári, odchádzajúci do sveta.

 

Svetské stavby

Z občianskej zástavby je pamiatkovo chránených päť budov – napospol meštianskych domov. Všetky majú výrazné znaky prevládajúceho stavebného slohu z prelomu 19. a 20. storočia – secesie. Jeho charakteristikou je využívanie výčnelkov a štukových ozdôb s prírodnými motívmi (listy, kvety) na priečeliach stavieb, najmä v nadokenných partiách. Pôvodnými majiteľmi stavieb boli obyvatelia mesta židovskej národnosti.

Hotel Reich, dnes Tatra Inn sa nachádza na nároží pri vyústení Palárikovej ulice do Námestia slobody. Pôvodný pôdorys mal tvar písmena L, dnes je budova dostavaná prístavbami rôznej architektonickej hodnoty. Stavba bola obdĺžnikového tvaru s lichobežníkovou strechou. Rok postavenia budovy (1913) je uvedený na ozdobnej vežičke z prednej strany, kde viedol hlavný chod do reštaurácie. Objekt má dve uličné fasády – severná smeruje do Palárikovej ulice, východná do Námestia slobody, západná a južná fasáda sú obrátené do dvora. Prevýšenie stúpajúceho terénu Palárikovej ulice spôsobuje, že prízemná časť stavby sa v západnej časti ocitá v pozícii polozapusteného suterénu a z priestorov prevádzky na poschodí – kaviarne je možný prechod do dvorovej časti.

Z boku hotela Reich, z Palárikovej ulice bol vchod do furmanskej krčmy. Dovnútra sa vchádzalo šiestimi murovanými schodmi. Vo veľkom dvore hotela v jeho zadnej časti bolo vždy množstvo konských povozov.

Hotel mal viacero prvenstiev. Bola to najhonosnejšia reštaurácia a hotel v Čadci do polovice 20. storočia. Do otvorenia Palárikovho domu v Čadci v roku 1928 suploval vtedajší stánok umenia a kultúry.

Jeho pôvodný majiteľ zahynul v Osvienčime v roku 1945. Neskoršie bol hotel znárodnený a spravoval ho štátny podnik Reštaurácie a jedálne. Po reštitúcii a pri následnej renovácii sa noví majitelia na rozdiel od iných „upravovateľov“ historických budov v minulosti dôsledne opierali o dobové projekty. Vďaka tomu sa hotel zachoval v jeho pôvodnej podobe z roku 1913 aj pre súčasnú generáciu. Je jednou z neodmysliteľných dominánt Čadce.

Budova je kultúrnou pamiatkou. Z pamiatkového hľadiska objekt so svojou tektonicky stvárnenou secesnou fasádou so štukovou výzdobou patrí k umelecky hodnotným fasádam. Napriek nevhodným zásahom v minulosti je pomerne dobre zachovaná dispozícia a konštrukčné riešenie domu.

 Hotel Tatra Inn

Hotel Tatra Inn 2

 

Domy

Na Palárikovej ulici je pamiatkovo chránený nárožný dom č. 4, obrátený južnou fasádou do ulice, východnou do bočnej uličky. Nárožie je zvýraznené arkierom. Ostatné dve fasády sú vlastne obvodové múry (požiarne, deliace) s nadväzujúcimi objektmi. Dom nemá dvor, z pôvodných dvoch presvetľovacích šácht ostala jedna, zakrytá plochou strechy. Stavba má aj svoju urbanistickú hodnotu v tom, že uzatvára nárožie a udržiava radovú zástavbu v podstate jedinej urbanistickej osi zástavby v centre Čadce.

Narozny dom c.4

 

Ďalším pamiatkovo chráneným objektom na Palárikovej ulici je budova č. 20 v radovej zástavbe, v ktorej sú obchodné prevádzky. Stavba je dobrým príkladom hodnotnej historizujúcej zástavby so zachovalou dispozíciou a množstvom cenných detailov – okenných a dverných výplní s pôvodným kovaním a s pomerne celistvo zachovanou fasádou s tektonickými prvkami a štukovou ornamentikou.

Budova c. 20 

Budova c.20

 

Ďalšie dva chránené objekty sú na Námestí slobody. Je to nárožná budova č. 11 na začiatku Malej ulice z Námestia slobody, v ktorej je v súčasnosti železiarsky obchod. Objekt so svojou tektonicky stvárnenou secesnou fasádou so štukovou výzdobou patrí k umelecky hodnotným fasádam. Napriek nevhodným zásahom je pomerne dobre zachovaná dispozícia a konštrukčné riešenie domu.

Vedľa neho stojaca budova meštiansky dom č. 13 je situovaný v radovej zástavbe. Čelná východná fasáda je obrátená k hlavnej komunikácii, svojím tektonickým členením a štukovou výzdobou patrí k menšine objektov so zachovaným historickým potenciálom.

 Budova c.11 a 13

 

V Súpise pamiatok Slovenska sú okrem toho zapísané dve budovy. Je to Mestský dom, sídlo mestského úradu, postavený v roku 1932 podľa projektu architekta Žigmunda Wertheimera a administratívna budova (bývalý okresný úrad) na Palárikovej ulici, postavená taktiež v roku 1932 podľa projektu architekta Jozefa Chorváta, v súčasnosti znehodnotená početnými prestavbami súkromných majiteľov.

 Mestsky urad

 

V zozname kultúrnych pamiatok doposiaľ nie je zapísaná budova, v ktorej sídli Kysucké múzeum, hoci patrí k najkrajším dodnes zachovalým stavbám v meste. Jej stavebný sloh – secesia – pripomína dobu jej vzniku – počiatok minulého storočia. Na fotografii z dvadsiatych rokov minulého storočia bol ešte na nej badateľný nápis Hostinec, Reštaurácia, cukráreň.

V roku 1945 bola budova znárodnená a bola v nej umiestnená novozaložená obchodná škola. Rastúcemu počtu žiakov však časom prestala vyhovovať, tak našla svoje dočasné umiestnenie inde (vo vtedy novopostavenej škole na terajšej Rázusovej ulici) a budovu užívalo okresné osvetové stredisko. Svoje sídlo tu mala aj hudobná škola. Po roku 1990 bola budova reštituovaná, následne odkúpená od pôvodných majiteľov a adaptovaná pre potreby Kysuckého múzea, ktoré v nej sídli od roku 2000 doteraz. Na budove je pamätná tabuľa prvému spolupredsedovi Matice slovenskej, biskupovi Štefanovi Moyzesovi, osadená v roku 2001 pri 150. výročí jeho narodenia.

Kysucke muzeum 

Z prehľadu vidieť, že mesto Čadca má pomerne chudobnú sieť pamiatkovo cenných stavebných objektov. Okrem areálu kostola sú to budovy historicky mladé, v ktorých nenájdeme ani stopy po starších stavebných slohoch. Niektoré staršie stavby (napríklad budova bývalého pivovaru) boli natoľko premenené novšími prestavbami, že sa z nich zachovali iba niektoré prvky pôvodnej stavby. Napriek tomu, alebo práve preto, že Čadca má takýchto stavebných pamiatok málo, patria k jej ozdobám a zasluhujú si trvalú ochranu.

Texty: Pamäť mesta Čadca, časť: Stavebné pamiatky, Rudolf Gerát