titulnaVianoce sú sviatky, ktoré už z detských čias na nás pôsobia nezabudnuteľným dojmom. Pre niektorých sú to dni oddychu, pre iných sviatky radosti spojené s rôznymi obyčajmi a zvykmi, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie. 

V dnešnej uponáhľanej dobe sa na veľa tradícii, zvykov a povier zanevrelo. Ale nájdu sa i dnes regióny, v ktorých počuť vinše a piesne dedinou. Jedným z takých miest sú aj Kysuce.

Veľa povier sa viaže k tzv. stridžím dňom. Deň na Katarínu (25.11.) bol považovaný za prvý z piatich stridžích dní (ďalšie boli na Ondreja, Barboru, Mikuláša a Luciu). Po Katarínskej zábave sa začal advent. Skončil sa čas tancovačiek a svadieb. Na Ondreja (30.11.) dievčatá narezávali vetvičky čerešne a ak sa im na Vianoce rozvili, tak sa do roka vydali.

Na Mikuláša (6.12) si deti vyčistili čižmy a dali ich do okna. Čakali, čo im Mikuláš donesie. Ráno boli niektoré deti prekvapené. Našli v topánkach nielen nejaké sladkosti, ale tí neposlušní aj uhlíky. 
Zvyklosť bola taká, že na Luciu (13.12) sa nesmelo nič šiť, párať ani prať. Ani z domu nič požičiavať. Aby Lucia neuškodila majetku alebo statku, domáci ponatierali cesnakom kľučky na dverách, aby bosorky nemohli vojsť dnu. Deň pred sviatkom svätej Lucie chodili po dedine ženy oblečené „ za Lucie“,  nosili brezovicu, s ktorou vymetali všetko zlo z domu.

V minulosti sa vianočná príprava začínala 21. decembra. Tento deň sa nazýval polazňový. Pastieri i obyčajní mládenci roznášali po domoch jedličky, ktoré sa nazývali polazničky. Beda ak by začali na hornom konci! Aby sa mohol majetok gazdov pekne rozrastať, bolo treba začať roznášanie na dolnom konci. V prípade, že sa do domu dostavilo viacero polazníkov, rozhodujúci bol ten prvý. Polazník musel byť zdravý, silný a pekný, aby bola v budúcom roku taká celá rodina. A odmena? Dospelí roznášači si mohli naplniť žalúdok, deťom sa ušli sladkosti a neraz odchádzali aj s grošíkmi vo vreckách.

Na žerný deň bývalo veselo. Tak sa na Kysuciach hovorilo 23. decembru, keď vychádzali von hricovia a bethlehemci (chlapci s betlehemom). Vinše a spevy sa rozliehali po dedine, od chalupy k chalupe. Bolo to predstavenie ľudového divadla v legende o narodení Ježiša Krista. Tento zvyk sa zachoval v mnohých obciach dodnes. 

Hricovia Velicka

Hricovia putujúci dedinou. Foto: Jaroslav Velička 

Najväčší počet zvykov sa viaže k Viliji. Tak v minulosti ľudia nazývali Štedrý deň. Celý deň sa držal pôst, doobeda sa nejedlo a obed bol skromný. Ako sa schyľovalo k večeru začal sa pripravovať stôl. Pod obrus sa dávali peniaze a na stole nesmel chýbať chlieb a plody z úrody. Pod stôl sa priviazala reťaz, ktorá bola znakom jednotnosti rodiny. Ako prvé sa dávali oblátky s medom. Otec dal všetkým okolo stola medový krížik na čelo.
Tradičné jedlá na kysuckom stole predstavovali hrachová polievka so sušenými slivkami, opekance s makom a krupica - Ježiškova kašička.
Po večeri otec rozkrojil jablko a rozlúskol orech - na znak zdravia. Na horných Kysuciach dievky po večeri prehadzovali cez plece krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, dievka zistila či pôjde na príženky alebo nie.

hrachova

Hrachová polievka so sušenými slivkami

Božie narodenie (25. december) bol najväčším sviatkom v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli položené kovové peniaze, aby sa ho po celý rok držali. Bol to jediný deň v roku, keď sa nesmelo nič robiť, ani umývať riad a jedlo sa iba to, čo gazdiná nachystala na Štedrý deň. 

Druhý sviatok vianočný (26. december) patril posväteniu domov. Kňaz s miništrantmi a kostolníkom navštívil aj tú najvzdialenejšiu rodinu a posvätil im dom. Na dvere kostolník napísal letopočet budúceho - nového roku a začiatočné písmená troch kráľov (G+M+B). Na Štefana sa už podávali mäsité jedlá a chodilo sa po vinšovaní. Večer bývala Štefanská muzika. Tancovalo sa v krčme. Zábava trvalo často až do bieleho rána.

Na Silvestra sa chodievalo  vo veľkom počte do farského kostola na záverečnú pobožnosť. Poďakovať sa Bohu za prežitý rok. V niektorých častiach Kysúc boli silvestrovské pochôdzky, pri ktorých chodili vinšovníci preoblečení do masiek po dedine a želali domácnostiam hojnosť a dobrú úrodu. Gazdinú vytancovali a za odmenu dostali do košíka klobásku, či fľaštičku.

Babine kuri vo Vysokej nad Kysucou 

Na nový rok sa nejedávalo nič spod peria, aby šťastie z rodiny neuletelo, varila sa len bravčovina. V niektorých rodinách sa v tento deň umývalo vo vode s kovovými peniazmi. 

Na Tri krále (6. januára) muselo byť, podobne ako na Vianoce, v dome všetko čisté a na poriadku. V predvečer sviatku sa na stôl položil upečený osúch alebo koláč na spôsob vianočky a k tomu tri hrnčeky čistej vody, do ktorých sa dala štipka soli- pre putujúcich troch kráľov. V súčasnosti tento deň chodí farár s miništrantmi posväcovať domy s trojkráľovou vodou. 

Naši predkovia zimné obdobie prežívali úplne inak ako dnes mladí ľudia. Počas krátkych dní a dlhých večerov hrala hlavnú úlohu duchovná stránka ich bytia.

Fotogaléria: