Biely KrizO pôvode názvu lokality Biely Kríž sa traduje množstvo príbehov. Či už tu násilne zomrel niektorý zo strážnikov, ktorý ochraňoval hranicu pred pašerákmi tabaku, alebo mor ich skolil viacerých, každopádne nielen pôvod tohto miesta je zaujímavý. Nachádza sa tu viacero zariadení, ktoré ponúkajú pre turistov a cykloturistov občerstvenie a oddych, s pozoruhodnou a slávnou históriu. 

Na slovenskej strane je to bývalý Hotel Baron (dnes Hotel Kysuca), ktorý nepostavil v roku 1932 skutočný barón, ale čašník z miestneho nemeckého Berghotela (neskôr nazvaný ako Bílý kříž) Adolf Baron z peňazí svojej bohatej manželky, ktorá prišla na Biely Kríž ako turistka. Adolf z lásky k svojej zbožnej žene, jej dal postaviť aj kaplnku, v ktorej sa dodnes na sviatok Sv. Cyrila a Metoda koná púť a sv. omša. V 50. rokoch v nej slúžil bohoslužby aj Karol Wojtyla, neskôr pápež Ján Pavol II. Nakoľko boli oba uvedené hotely nemecké (Berghotel vlastnil nemecký spolok, Baronovci sa hlásili k nemeckej národnosti), po vojne ich postihol rovnaký osud ako tretí z hotelov z lokality - moderný Hotel Sulov. Posledný z nich bol spojený so starou Daňkovou útulňou a všetok nemecký majetok bol znárodnený. 

Biely kriz 7

Najväčšiu slávu zažila lokalita až po vojne, kedy sa stala centrom odborárskej rekreácie. Komplex troch zotavovní mal kapacitu 220 lôžok, ktoré boli takmer vždy naplnené. Dokonca každú sobotu bol z Prahy vypravený priamy rýchlik do Bílej. Bohatší rekreanti zdolávali 10 km úsek medzi Bílou a Bielym krížom s furmanmi na kočoch zapriahnutými koňmi za 100 Kčs (jeden kôň) alebo 200 Kčs (pár koní), ostatní pešo. Po vybudovaní vodnej nádrže Šance, jazdil vlak po Ostravicu, skadiaľ rekreantov doviezol autobus na Vrchpredmier, čo boli do cieľovej lokality len 2 km.

V zime sa chodievalo na týždenné turnusy, v lete boli dvojtýždňové. O voľný čas rekreantov bolo postarané. V zime fungovali 2 vleky (jeden s moderným kotvovým systémom vybudovaný od Hotela Kysuca až po Vrchpredmier bol po 13 rokoch prevádzky z dôvodu južnej lokalizácie, kde sa sneh neudržal, v roku 1976 rozobraný, druhý medzi krížom a hotelom Bílý kříž na lúkach, ktoré sú dnes zalesnené) a skokanský mostík. Každý turnus mal zoznamovací a rozlúčkový večierok, ktoré boli príležitosťou pre miestnych, aby si ulovili bohatú "pražáčku". Hotely mali svoje hospodárstva, pekáreň a boli viac menej sebestačné. Okrem toho sa v nim zamestnalo veľa domácich. Telefonické vedenie za 27 tis. Kčs tu bolo zavedené v roku 1934, elektrické vedenie dotiahnuté káblom v roku 1956 z Visolají. 

Po prevrate nastala pre zotavovne ťažká doba - spory o majetok a vlastníctvo, schátranie a rozkradnutie všetkého cenného. Ako to tam vyzerá dnes? Choďte sa presvedčiť sami. Prístupových ciest k lokalite je veľmi veľa. Zo slovenskej odporúčame nenáročnú pešiu trasu z Vrchpredmiera z Klokočova (Bus) - žltá značka 3,5 km, späť z Bieleho Kríža po červenej na Doroťanku (horská chata) a miestnou cestou do východzieho bodu. Celý okruh má približne 10 km. 

IMGP3586

Okrem samotných chát (Sulov, Hotel Kysuca) určite nevynechajte kaplnku, biely kríž a experimentálne ekologické pracovisko, v ktorom sa zjednodušene povedané skúma, aký vplyv má meniace sa ovzdušie a skleníkové plyny na rastliny. Kysličník uhličitý sa na miesto dováža v cisternách až z Prahy. Výskumný porast bol vysadený na území 1 hektára v roku 1981, v roku 2011 na ňom rástlo 1 436 stromov. Okrem iného sa tu napríklad aj dozviete, že 36 miestnych smrekov vyprodukuje kyslík pre jedného človeka na rok. 

Na Bielom Kríži je aj trojmedzie Sliezska, Moravy a Slovenska. Je to v mieste, ktoré sa nazýva "U kameňa", hneď pri príjazde od Černé po pravej stane na slovenskej hranici. Kameň je vyšší ako ostatné a je označený číslom 5. Panoramatická mapa, ktorá Vám padne do oka pri chate Sulov je určitým spôsobom špecifická. Pri pohľade na ňu zistíte prečo :-)

Biely Kríž je jednoducho lokalita, ktorú stojí za to navštíviť. 

Fotogaléria:

Staršie fotografie prevzaté zo stránky http://www.stezka-grun.cz/