KostolNajvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Turzovke, zapísanou v zozname národných kultúrnych pamiatok, je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v rokoch 1757 – 1759 v neskorobarokovom štýle. Je to jednoloďová stavba s polygonálne ukončenou svätyňou a predstavanou vežou. Je zaklenutá valenou klenbou s lunetami, ktorá je podchytená medziklenbovými pásmi, zabiehajúcimi do pilierov. Oltáre pochádzajú približne z roku 1747, súčasné oltárne obrazy pochádzajú z 19. storočia. Podobne ako oltáre z rovnakého obdobia pochádza aj ostatný kostolný mobiliár – svätostánok, sochy svätcov, kazateľnica či krstiteľnica. Oltárny obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, 14 zastavení krížovej cesty a pravdepodobne aj obraz Ružencovej Panny Márie sú dielom významného slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa.

1. Čadca - Kostol sv. Bartolomeja - kópiaNajstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Bartolomeja v centre Čadce, ktorý bol postavený v roku 1734 na mieste staršieho dreveného kostola. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom svätyne a predstavanou vežou. Krytý je valenou klenbou s lunetami zbiehajúcimi do pilierov. Kaplnky, ktoré boli pristavené v druhej polovici 18. storočia, sa nachádzajú po stranách veže.

SkalitéPlány na výstavbu Kalvárie v Skalitom zhotovil murársky majster Jozef Fürst z Čadce v júni 1940. Stavba Kalvárie a úprava terénu v okolí kostola boli dokončené v auguste 1941.

Najväčšiu zásluhu na stavbe kaplniek Kalvárie Sedembolestnej mal Peter Černo – miestny administrátor farnosti, vládny komisár (starosta obce) Jozef Časnocha-Mikš – predseda výboru, Koloman Horniš z Kysuckého Nového Mesta – poslanec slovenského snemu a čestný predseda výboru. Sedem reliéfnych obrazov veľkosti 125 x 195 cm zobrazuje sedem bolestí Panny Márie.

kostol02Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy. Pozemok pod Kalváriou prepustili spolumajitelia celý zadarmo. S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946. V tomto období sa robili prípravné práce ako bolo vozenie materiálu a kopanie cestičiek.

pamatna izba004Pamätná izba sa nachádza v knižnici v obci Čierne a je sprístupnená širokej verejnosti. Izba bola slávnostne otvorená v roku 2003 a nachádzajú sa v nej rôzne predmety, ktoré Vám priblížia minulosť našich predkov.

Pamätná izba je sprístupnená:
pondelok od 8.00 – 11.00 12.00 – 16.00
stredu od 8.00 - 11.00 12.00 - 17.00
piatok od 8.00 - 11.00 12.00 - 16.00

09V júni v roku 1958 sa na vrchu Živčáková mala lesnému robotníkovi Matúšovi Lašutovi zjaviť Panna Mária. Správa sa rýchlo rozšírila a miesto údajného zjavenia začali navštevovať veriaci, ktorí putovali na horu, odkiaľ si odnášali vodu z neďalekého prameňa. Napriek vtedajšiemu odmietavému stanovisku cirkvi i najrôznejším obštrukciám zo strany bývalého režimu, návštevy pútnikov neprestávali.

 

Pamätník M.R. Štefánika3Pamätník stojí v centre mesta a bol postavený v roku 1896 na oslavu tisícročného jubilea príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Bol na ňom posvätný vták turul, ktorý predstavoval symbol starých Maďarov. V novembri 1918 pamätník vyvrátili zo základov a po rekonštrukcii a úprave v roku 1924 slúžil ako Pamätník M. R. Štefánika.

 

partizán - MakovPamätník z roku 1975 sa nachádza v Makove v časti U Tabuli. Autorom 4,7 metrov vysokej sochy z bronzu a kameňa je ak. sochár profesor Josef Malejovský. Pamätník bol postavený s pomocou brigádnikov v akcii „Z" a odhalený k 30. výročiu oslobodenia republiky. Finančné prostriedky na jeho stavbu združilo niekoľko obcí Vsetínska.

4. Pamätník zasadnutia SNR v ČadciPamätník označuje miesto bývalej fary, v ktorej začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa. Vodcovia povstania tu vydali „Výzvu k národu slovenskému". K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov. Autorom pamätného reliéfu je sochár Vojtech Ihriský.