Obdobie hojnosti a veselosti trvajúce od Troch kráľov až do Popolcovej stredy sa nazýva fašiangami. Obdobie fašiangov sa na Kysuciach spájalo s konaním početných svadieb a príležitostnými zábavami.
Je to čas, kedy sa ľudia radovali z odchodu zimy. Neodmysliteľnou súčasťou tohto obdobia je pečenie šišiek a pochovávanie basy.
V minulosti sa počas fašiangov chodilo po šabliach s maskami cigánky, ženícha a nevesty a s hudbou. Gazdinky im dávali vajíčka, klobásu a slaninu, ktorú napichovali na „šabľu“ (palicu). V posledný fašiangový utorok usporiadali tanečnú zábavu a toto všetko sa zjedlo a vypilo do polnoci, lebo potom nastal pôst.
Na fašiangy chodil zvonár s obecným sluhom, ktorého volali bubnár, ktorý s bubnom oznamoval obecné správy a udalosti. Bubnár nosil vrece, do ktorého mu dávali obilie a vajcia. Na palicu mu napichovali slaninu a klobásu. Bola to pre obidvoch odmena za službu, ktorú robili po celý rok. Zaspievali ľudové piesne a potom popriali, aby bola zdravá gazdiná i gazda, aby sa im dievka dobre vydala a syn doviedol do domu šikovnú nevestu, aby mali dobrú úrodu a nechorel im statok.
V utorok pred Popolcovou stredou bolo v krčme pochovávanie basy. Vtedy sa s basou lúčili všetci dedinčania. Prišli masky: kňaz, smrtka, miništrant, plačúce ženy a lúčili sa s basou položenou na márach.
Dnes už tento zvyk len tak neuvidíte, ale nájdu sa miesta na Kysuciach, kde sa táto udalosť obnovuje. Jedným z takých miest je i Vysoká nad Kysucou.
Pozrite si video z Pochovávania basy v zariadení Kysucká izba na železničnej stanici v Čadci:
Kresťanov čaká od Popolcovej stredy 40-dňový pôst. Slúži nielen na očistu tela a duše, ale predovšetkým na očistu ducha. Ide o prípravu a očakávanie Veľkej Noci.
Literatúra a fotografie z knihy: Kysuce
(autor: Jaroslav Velička)
