stromyUž ako malé deti nás starí rodičia strašili príbehmi o rôznych bytostiach, ktoré unášali zlých ľudí. Samozrejme, ako deti sme tomu verili, báli sme sa vystrčiť nos spod periny. Dnes už len človek spomína a smeje sa týmito príbehmi. Ale v minulosti na strašidlá Kysučania verili. Ľudia bývali v odľahlých horských pľacoch, samotách a nie všetky úkazy si dokázali vysvetliť.

SOTONA
Na rozdiel od iných strašidiel, ktoré predstavovali väčšinou duše zomretých ľudí, bola sotona v podstate žijúcim človekom, ktorý počas dňa žil normálnym životom a v noci sa menil na bytosť, ktorá chodila priliehať, dláviť a dusiť ľudí.
Do miestnosti spiaceho človeka vchádzala ako steblo slamy, sena, ale hlavne ako nočný motýľ. Ochranou proti nej bolo okrem vykropenia svätenou vodou, aj postavenie metly „ hore koncom“ či ľahnutie si do postele naopak - hlavou k nohám.

SVETLONOS
Je najznámejšie kysucké strašidlo. Ide o démonickú bytosť, ktorú pod inými názvami poznajú aj v širokom okolí (bludičky, svetielka). Táto bytosť sa prejavovala svetielkovaním, hlavne v tmavých lesoch, ale odvážila sa aj celkom blízko k ľudským obydliam. Podľa povier ide o duše zomretých, ktorí sa na zemi nejako previnili.
Svetlnos bol nebezpečný démon. Najmä, ak niekto na neho zapískal. Bolo prísne zakázané po nociach pískavať, svetlonosa to veľmi dráždilo. To najmenej, čo mohol urobiť bolo, že previnilca len ocikal a nechal ho tak. Ak si stihol dotyčný obliecť niečo naopak alebo si ľahol doprostred cesty, medzi vozové koľaje, tam už nad ním nemal svetlonos moc.

UTOPEC
Po slovenský vodník, postrach starých Kysučanov. V niektorých oblastiach bol známi pod názvom basrmon.
Kedysi boli kysucké rieky, riečky a potoky úplné iné ako dnes. Boli divoké, vodnaté a nebezpečné. Kysuckí vodníci boli úplne odlišní od romantických predstáv zelených mužíčkov.
V okolí Makova mal utopenec podobu veľkej čiernej gule, ktorá číhala hlavne na lávkach, prípadne pri brodoch, kade chodili ľudia. V okolí Turzovky bola zas rozšírená predstava, že vodník má podobu veľkého čierneho psa so žiariacimi očami. Úloha vodníkov bola jednoznačná - nekompromisne sťahovať a topiť ľudí.

VÍLY
Podľa ľudovej tradície to boli krásne ženské bytosti (ktoré umreli buď v šestonedelí, alebo pred sobášom v ohláškach), ktorých jediným zamestnaním bol spev, tanec a kántrenie mladých mužov. Víly tancovali pri mesiaci v kruhu. Beda však bola mužovi, ktorý na víly natrafil, keď boli v najlepšom, alebo vstúpil do ich čarovného kruhu. Boli by ho do rána utancovali k smrti, ak by si rýchlo na sebe niečo neobliekol naopak. Vtedy strácali nad ním moc.

ČERNOKŇAŽNÍK
Podľa kysuckej slovesnosti to bol práve on, kto vodil po nebi búrkového draka, ktorý šibal chvostom- bleskom, prinášal krupobitie a zničujúce búrky. Drak mal zaviazané oči a černokňažník mu vravel, kam má šibnúť chvostom.

DUCHOVIA A OSTATNÉ STRAŠIDLÁ
Na horných Kysuciach bolo veľa miest, kde strašilo. Biele postavy, chlapci v bielych košeliach. Ľudia verili, že straší hlavne tam, kde sa stala vražda, kde niekto násilím umrel.
Strašidlá predstavovali duše mŕtvych, ktoré sa buď vrátili na tento svet, alebo ho z nejakých príčin nedokázali opustiť. A keďže sa ľudia strašidiel báli, nečudo, že im veľmi záležalo, aby sa mŕtvi nevrátili. 

 

Použitá literatúra z knihy: 

Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach

(autor: Jozef Marec)