Ak spln padne akurát na nedeľu, za základ termínu Veľkej noci sa berie nedeľa nasledujúca.

Kvetná nedeľa 

Na Kvetnú nedeľu sa prinášali do kostola na posvätenie bahniatka, ktoré mali cez rok veľmi široké uplatnenie pri rôznych príležitostiach. V severozápadnom kúte Kysúc to boli aj vrcholce brezy alebo halúzky tisu červeného. Takto posvätené ratolesti sa používali na magické účely. Počas silnej búrky sa ich zopár hodilo do pece, čo zároveň so zapálenou hromničnou sviečkou malo ochrániť dom pred bleskom. Dávali sa za obrazy v dome. Pri prvom jarnom oraní aj furmanovi za klobúk a koňovi za chomút. V dávnejších časoch sa vraj v tento deň chodievalo s Morenou, ktorá skončila zapálená v potoku, ako symbol zimy a starého života. Keď obišli celú dedinu, Morenu vyzliekli z bučorov (oblečenia), hodili do vody, aby s jej odchodom zahnali zimu a s ňou aj všetky choroby, smrť, a to, čo brzdí príchod jari. Potom ešte chodili po dvoroch a spievali piesne. Za odmenu dostávali domáce dary.

Vynášanie Moreny v Čadci

Vynášanie Moreny 2018  - autor Pavol Piroha 

Zelený štvrtok
Po príchode z kostola na zelený štvrtok bolo cítiť mimoriadnu atmosféru. Večerné práce sa odbavili v tichosti a podobne to bolo až do Vzkriesenia. Ľudia prežívali tieto chvíle, akoby im zomrel niekto v blízkej rodine. Na Zelený štvrtok, keď sa zaväzovali zvony, išli sa všetci umyť niekde vonku studenou vodou. V tento deň až do zaviazania zvonov, gazdovia s obľubou štepili ovocné stromy. Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok bola zase v znamení hľadačov pokladov.

Veľký piatok
V tento deň sa už nepracovalo na poli. Kto mohol a vládal, išiel na obrady do kostola. Ak bolo na Veľký piatok daždivo, neveštilo to dobrý rok. Vydajachtivé dievky chodili na Veľký piatok do lesa a nosili odtiaľ celé kusy mravenísk aj s mravcami. Dobre ich zaviazali, aby mravce nevyliezli, a dávali si ich na noc pod vankúš. Ráno ich vypustili za chalupou, aby ich nikto nevidel, a pritom si vraveli: "nech še tak roju mladžency okolo mňe, jako še roju tyeto mrofcye!"

Biela sobota
Na Bielu sobotu sa rozviazali zvony. Na prvé zvonenie sa ľudia utekali umývať do potoka, aby sa zbavili všetkých chorôb. Biela sobota bola dňom zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Aj tu prevažovali, hlavne ráno, zvyky očistné.

Veľkonočný pondelok
Veľká noc na Kysuciach bývala zväčša ešte chladná, oblievalo sa  bez ohľadu na to či padal sneh, alebo svietilo slnko. Žiadna žena neunikla vode či korbáču. Ak by tak nebolo, mnohé by to po celý rok mužom a mládencom neodpustili. Niektoré skončili v potoku, iné pri studni, voňavka bola neznámym pojmom.
Veľkonočný stôl sa zdobil upečeným baránkom, na stole nechýbali vajíčka, ktoré symbolizovali vznik nového života, vo vázach boli bahniatka od Kvetnej nedele.

Veľkonočná šibačka

Literatúra a fotografie použité z kníh : Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach 

(autor: Jozef Marec)

Kysuce

(autor: Jaroslav Velička)