Je najstarší železobetónový most v strednej Európe postavený v roku 1891 firmou Wayss. Na moste je osadená socha Jána Nepomúckeho.

Tvorí ju 14 zastavení s unikátnymi kovovými plastikami od sochára a architekta Stanislava Mikovčáka.

Milovníkom prírody ponúkame dedičstvo našich otcov v podobe historických osád, ktoré disponujú čarokrásnou prírodou a ľudovou architektúrou. Záujem o krásňanské osady je nielen pastvou pre oči, ale aj pohladením pre dušu.

Ponúka svojim návštevníkom zaujímavé výstavy, hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti.

Prvá písomná zmienka o Vysokej pochádza z roku 1615, keď sa uvádza vo svedeckej výpovedi ohľadom zbojníctva pod starším názvom Lupežov. Osídľovanie územia prebiehalo formou kopaničiarskej kultúry.

Mnohí hovoria, že na rozprávku si treba nájsť čas. Ale, čo ak nie? Čo by sa stalo ak by ste rozprávku stretli len tak náhodne, napríklad keď sa posadíte na lavičku a tá by vám zrazu začala rozprávať rozprávku.

Prvé analematické slnečné hodiny na Kysuciach vyrástli v roku 2018 v obci Vysoká nad Kysucou. Pýšia sa na malom námestí pred obecným úradom a obkolesujú ich "vesmírne" sochy zo sochárskeho sympózia "Od drotára k astronautovi". 

Kaplnka Panny Márie Ustavičnej pomoci, nazývaná aj "Olešňanský Klin", či "Kaplnka na Muřínkovom vrchu" bola postavená v roku 1932 na podnet manželov JUDr. Vladimíra a Jasefky Nárožných.

"Svetom, moje, svetom". Takýmito slovami bol vítaný mužský potomok pri príchode na svet. Babica ho zabalila do perinky, položila na lopatu a trikrát vystrčila cez otvorené okno von.

Kysucké múzeum v Čadci patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku. Vo svojej správe má päť expozícií, ktoré ponúkajú široké portfólio kultúrnych a historických aspektov súvisiacich s regiónom Kysuce. 

Mnohí z nás kráčame mestom Čadca takmer každý deň a sú nám známe budovy, ktoré míňame. Vedeli ste však, že desať z nich je zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska?

Kaštieľ Radoľa sa nachádza v blízkosti Kysuckého Nového Mesta. Táto obec je považovaná za jednu z najstarších obcí na našom území. Prvá písomná zmienka pochádza z 13. storočia, kedy na území Slovenska vyberali pápežskí legáti cirkevné desiatky.

Remeslá tvorili v minulosti veľmi dôležitý zdroj obživy Kysučanov. Dedili sa z pokolenia na pokolenie. Jednotlivé výrobky sa od seba určitým spôsobom odlišovali a nebolo ťažké rozpoznať prácu jednotlivých majstrov.

Bez preháňania môžeme povedať, že drevo tvorilo v minulosti väčšinu predmetov bežnej domácej potreby. Asi ťažko si predstaviť materiálovú kultúru, alebo život našich predkov vôbec.

Veľká noc nemá v kalendári pevne stanovený dátum. Je viazaná na obdobie jarnej rovnodennosti. Východiskovým dňom je nedeľa, ktorá sa stanovuje ako prvá nedeľa po prvom splne Mesiaca, ktorý príde po astronomickom dni jarnej rovnodennosti (okolo 20. marca).

Už ako malé deti nás starí rodičia strašili príbehmi o rôznych bytostiach, ktoré unášali zlých ľudí. Samozrejme, ako deti sme tomu verili, báli sme sa vystrčiť nos spod periny. Dnes už len človek spomína a smeje sa týmito príbehmi. Ale v minulosti na strašidlá Kysučania verili.

Obdobie hojnosti a veselosti trvajúce od Troch kráľov až do Popolcovej stredy sa nazýva fašiangami. Obdobie fašiangov sa na Kysuciach spájalo s konaním početných svadieb a príležitostnými zábavami.

Umelci vyjadrujú vo svojich dielach kreatívnosť ich vlastnej Duše...Tento dar im prepožičal Boh, aby vdýchli život obyčajným veciam ako sú farby a plátno. Jedným z takýchto jedinečných miest v Žilinskom kraji je aj Kamila g. Art Gallery & studio vo Vysokej nad Kysucou.

Drevená kaplnka v Staškove - Jelitove bola postavená už v roku 1888. V roku 1937 ju nahradila murovaná kaplnka, ktorá slúži veriacim dodnes.

Každý z nás sníval o tom, aké by to bolo byť niekým. Objavovať neznáme, zažiť niečo, čo nikto nezažije. Nemať hranice a posúvať sa ďalej. Možno inšpirovať ľudí, možno zobrať kúsok Slovenska na mesiac.

Odjakživa sa ľudia zaujímali o Zem, kde sú jej hranice, čo je za nimi. Existuje vôbec niečo ďalej? Keď prekonali jej hranice prišli nové otázky. O tom, čo všetko sa nachádza v kozmickom priestore, ako vznikol.

Najväčšia drevená socha na Slovensku sa nachádza v Starej Bystrici. Má podobu sediacej Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Na jeho realizácii sa podieľalo viacero architektov, rezbárov, technikov, stavbárov, kamenárov zo Slovenska a Českej republiky.

Lokalitu, kde dnes stojí kaštieľ, kúpil začiatkom 20. storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera.

Pamiatky ľudovej architektúry, neopísateľná flóra a fauna, i tak hľadané ticho, to ponúka Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke.

Pamätná izba Rudolfa Jašíka sa nachádza v Kultúrnom dome v Turzovke, kde je umiestnený aj spisovateľov reliéf. Pamätná izba približuje život turzovského rodáka, významného spisovateľa, ktorý sa narodil 2. decembra 1919 a zomrel 30. júna 1960 v Bratislave.

V piatok ráno, 20. apríla 1945, prechádzala osadou Semeteš, v chotári Vysokej nad Kysucou, hliadka asi 80 vlasovcov z Veľkého Rovného do Turzovky. Pri jej prechode explodovala nastražená mína a dvoch členov hliadky zabila.

Osada Greguše sa nachádza 5 kilometrov nad obcou Makov vo výške 960 m n. m. V osade sa nachádza unikátna drevená zvonica, ktorá ako jediná ostala neporušená, keď Greguše v roku 1944 vypálili Nemci, pretože v osade boli ukryté partizánske jednotky, ktorým domáci pomáhali.

Šance - Valy tvorili celý systém obranných objektov spojených valmi s priekopami, ktoré mali slúžiť pri obrane Jablunkovského priesmyku proti tureckému nebezpečenstvu. V 17. storočí boli využívané na obranu Sliezska proti vpádom uhorských povstaleckých vojsk počas protihabsburských povstaní.

Na mieste kde kedysi v centre obce Raková stál pôvodný rodný dom Jána Palárika sa už vyníma len jeho busta s tabuľou.

Dom a hospodárska usadlosť Š. Hunčíka sú ojedinelým príkladom skĺbenia poznatkov a vedomostí z vandroviek s miestnou ľudovou tradíciou.

Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Turzovke, zapísanou v zozname národných kultúrnych pamiatok, je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v rokoch 1757 – 1759 v neskorobarokovom štýle.

Najstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Bartolomeja v centre Čadce, ktorý bol postavený v roku 1734 na mieste staršieho dreveného kostola. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.

Plány na výstavbu Kalvárie v Skalitom zhotovil murársky majster Jozef Fürst z Čadce v júni 1940. Stavba Kalvárie a úprava terénu v okolí kostola boli dokončené v auguste 1941.

Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy.

Pamätná izba sa nachádza v knižnici v obci Čierne a je sprístupnená širokej verejnosti. Izba bola slávnostne otvorená v roku 2003 a nachádzajú sa v nej rôzne predmety, ktoré Vám priblížia minulosť našich predkov.

Pamätník stojí v centre mesta a bol postavený v roku 1896 na oslavu tisícročného jubilea príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny.

Pamätník z roku 1975 sa nachádza v Makove v časti U Tabuli priamo na hranici s Českou republikou. Autorom 4,7 metrov vysokej sochy z bronzu a kameňa je ak. sochár profesor Josef Malejovský.

Pamätník označuje miesto bývalej fary, v ktorej začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa.

Rodný dom významného slovenského herca a držiteľa Oscara, Jozefa Kronera, sa nachádza v blízkosti železničnej stanice v Staškove.

Prvá svetová vojna si vyžiadala spomedzi obyvateľov Skalitého až 52 obetí. Ich zoznam je na pamätníku, ktorý postavila obec zo zbierky občanov.

V júni v roku 1958 sa na vrchu Živčáková mala lesnému robotníkovi Matúšovi Lašutovi zjaviť Panna Mária.

Objekty ľudovej architektúry s rôznou kultúrno-historickou hodnotou, ktoré sú výsledkom postupného osídľovania podhorských oblastí Kysúc od 16. storočia môžete nájsť na území Klokočova – osady Do Kršle.

Židovská komunita prenikla na Kysuce v hojnejšom počte až v druhej polovici 18. storočia, hoci sporadicky sa jej príslušníci uvádzajú už aj v staršom období.