pamätník obetiam na semetesi 1V piatok ráno, 20. apríla 1945, prechádzala osadou Semeteš, v chotári Vysokej nad Kysucou, hliadka asi 80 vlasovcov z Veľkého Rovného do Turzovky. Pri jej prechode explodovala nastražená mína a dvoch členov hliadky zabila. Nacisti obkľúčili časť osady, vtrhli do miestnych chalúp, vyháňali ľudí a začali osadu drancovať. Chalupy zapálili, osemnásť mužov z osady na ceste šachovito rozostavili a začali do nich strieľať.

kolaž greguševOsada Greguše sa nachádza 5 kilometrov nad obcou Makov vo výške 960 m n. m. V osade sa nachádza unikátna drevená zvonica, ktorá ako jediná ostala neporušená, keď Greguše v roku 1944 vypálili Nemci, pretože v osade boli ukryté partizánske jednotky, ktorým domáci pomáhali. Pôvodná zvonica z roku 1850 bola nahradená novšou až v roku 1997.K zvonici sa viaže príbeh o tom, ako sa za prvej svetovej vojny domáci dozvedeli, že sa budú zabavovať zvony.

valy1Šance - Valy tvorili celý systém obranných objektov spojených valmi s priekopami, ktoré mali slúžiť pri obrane Jablunkovského priesmyku proti tureckému nebezpečenstvu. V 17. storočí boli využívané na obranu Sliezska proti vpádom uhorských povstaleckých vojsk počas protihabsburských povstaní.

PalárikNa mieste kde kedysi v centre obce Raková stál pôvodný rodný dom Jána Palárika sa už vyníma len jeho busta s tabuľou. Palárikova pamätná izba je umiestnená v budove kultúrneho domu v Rakovej. Ján Palárik sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine 27. apríla 1822 a zomrel 7. decembra 1870 v Majcichove, kde je aj pochovaný a má zriadenú pamätnú izbu. Bol katolíckym kňazom, národným buditeľom, ale aj dramatikom a autorom viacerých slovenských učebníc.

Dom Hunčíkovcov - kópiaDom a hospodárska usadlosť Š. Hunčíka sú ojedinelým príkladom skĺbenia poznatkov a vedomostí z vandroviek s miestnou ľudovou tradíciou. Členovia rodiny Hunčíkovcov nazývajú tento dom „Stará izba." Pomenovanie je odvodené od toho, že v minulosti dom tvorila jedna izba. Dom „Stará izba" postavil Š. Hunčík v roku 1872, v čase kedy už absolvoval vandrovku po celej monarchii. V roku 1868 dokonca založil drotársku dielňu v Moskve, kde rodina striedavo žila.

KostolNajvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Turzovke, zapísanou v zozname národných kultúrnych pamiatok, je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v rokoch 1757 – 1759 v neskorobarokovom štýle. Je to jednoloďová stavba s polygonálne ukončenou svätyňou a predstavanou vežou. Je zaklenutá valenou klenbou s lunetami, ktorá je podchytená medziklenbovými pásmi, zabiehajúcimi do pilierov. Oltáre pochádzajú približne z roku 1747, súčasné oltárne obrazy pochádzajú z 19. storočia. Podobne ako oltáre z rovnakého obdobia pochádza aj ostatný kostolný mobiliár – svätostánok, sochy svätcov, kazateľnica či krstiteľnica. Oltárny obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, 14 zastavení krížovej cesty a pravdepodobne aj obraz Ružencovej Panny Márie sú dielom významného slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa.

1. Čadca - Kostol sv. Bartolomeja - kópiaNajstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Bartolomeja v centre Čadce, ktorý bol postavený v roku 1734 na mieste staršieho dreveného kostola. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom svätyne a predstavanou vežou. Krytý je valenou klenbou s lunetami zbiehajúcimi do pilierov. Kaplnky, ktoré boli pristavené v druhej polovici 18. storočia, sa nachádzajú po stranách veže.

SkalitéPlány na výstavbu Kalvárie v Skalitom zhotovil murársky majster Jozef Fürst z Čadce v júni 1940. Stavba Kalvárie a úprava terénu v okolí kostola boli dokončené v auguste 1941.

Najväčšiu zásluhu na stavbe kaplniek Kalvárie Sedembolestnej mal Peter Černo – miestny administrátor farnosti, vládny komisár (starosta obce) Jozef Časnocha-Mikš – predseda výboru, Koloman Horniš z Kysuckého Nového Mesta – poslanec slovenského snemu a čestný predseda výboru. Sedem reliéfnych obrazov veľkosti 125 x 195 cm zobrazuje sedem bolestí Panny Márie.

kostol02Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy. Pozemok pod Kalváriou prepustili spolumajitelia celý zadarmo. S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946. V tomto období sa robili prípravné práce ako bolo vozenie materiálu a kopanie cestičiek.