Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Územie Chránenej krajinnej oblasti patrí do 6 okresov (Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica, Púchov) a 2 krajov (Žilinský, Trenčiansky). Na západe a severozápade má spoločnú hranicu s CHKO Beskydy (Česká republika), na severe so Žywieckim parkom krajobrazowym (Poľsko), na východe s CHKO Horná Orava.

Z geologického hľadiska územie CHKO Kysuce patrí k západnému úseku Magurského flyša, pre ktoré je charakteristické striedanie vrstiev pieskovcov, ílovcov a zlepencov. Prevažná časť územia je budovaná vnútornou jednotkou flyšového pásma – magurským príkrovom. Okrem magurského príkrovu sa na geologickej stavbe územia podieľa aj sliezsky príkrov, ktorý na územie Slovenska zasahuje až do okolia Klokočova. Bradlové pásmo sa na území CHKO nachádza iba severne od Dolnej Maríkovej. Tvoria ho dve malé bradielka druhohorných vápencov, dolomitov, slieňov a pieskovcov. Geologická stavba územia ovplyvnila aj jeho hydrologické pomery. Z dôvodu rozdielnej priepustnosti hornín aj napriek bohatým zrážkam v území, nevytvárajú sa väčšie akumulácie podzemných vôd, s čim súvisí aj slabá výdatnosť prameňov a rozkolísanosť hladín vodných tokov počas roka. Geologický podklad sa rozhodujúcou mierou podieľal na vzniku lesných, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Najväčšiu časť územia CHKO pokrývajú lesy (71 %), zvyšok tvorí poľnohospodárska pôda. V minulosti takmer celé územie pokrývali lesy, najmä bučiny, jedľobučiny, vo vyšších polohách s primiešaným smrekom, ktoré neskôr nahradili smrekové monokultúry. Pôvodná lesnatá krajina sa od 16. storočia valašskou a neskôr kopaničiarskou kolonizáciou postupne začala meniť na poľnohospodársku krajinu. Na odlesnených plochách dlhodobou hospodárskou činnosťou človeka vznikli ako náhradné spoločenstvá lúky a pasienky. Pre územie CHKO je charakteristický výskyt prechodných rašelinísk a slatín, ktoré plnia významnú ekologickú funkciu v krajine, ako mokraďové biotopy. Niektoré z nich sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000, ktorej cieľom je zachovať priaznivý stav biotopov európskeho významu a priaznivý stav druhov európskeho významu.

Z chránených druhov rastlín tu rastie napríklad perovník pštrosí, horec luskáčovitý, ľalia zlatohlavá, plavúne, vstavače, mečík strechovitý, všivec močiarny, kruštík močiarny, rosička okrúhlolistá a ďalšie. Najznámejšie biotopy (fragmenty pôvodných lesných spoločenstiev, mokrade a iné) boli vyhlásené ako maloplošné chránené územia v kategórii prírodná rezervácia, prírodná pamiatka a chránený areál. Nachádza sa tu veľa ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Územie CHKO je severozápadnou hranicou rozšírenia troch najväčších šeliem na Slovensku. Sú to: rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý. Na vodné toky je viazaná vydra riečna. Z vtákov sú to : myšiak hôrny, kuvičok vrabčí, výr skalný, ďateľ trojprstý, tetrov hlucháň, bocian čierny, chriašteľ poľný, nádherne sfarbený rybárik riečny a veľa ďalších druhov.

Pre územie CHKO Kysuce je typická rozptýlená urbanizácia s kopaničiarskou architektúrou. Krajina má vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý ráz so striedaním lesov, lúk, polí a osád so zvýškami zachovanej ľudovej architektúry. Krajinný ráz výrazne dotvára rozptýlená stromová zeleň. Hodnotné solitéry a skupiny mohutných líp, brestov, bukov a javorov sa úzko viažu na kopaničiarske usadlosti a dvory. Ucelenú ukážku pôvodnej ľudovej architektúry môžeme vidieť v Skanzene Vychylovka v Novej Bystrici spolu s obnoveným úsekom historickej lesnej úvraťovej železnice.

Sídlo Správy CHKO Kysuce:

U Tomali č. 1511, 022 01 Čadca
web: www.sopsr.sk

tel.: +421/041/433 56 06 – 07
fax: + 421/041/433 56 08
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.