Kysucké múzeum v Čadci patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku. Vo svojej správe má päť expozícií, ktoré ponúkajú široké portfólio kultúrnych a historických aspektov súvisiacich s regiónom Kysuce. 

Mnohí z nás kráčame mestom Čadca takmer každý deň a sú nám známe budovy, ktoré míňame. Vedeli ste však, že desať z nich je zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska?

Kaštieľ Radoľa sa nachádza v blízkosti Kysuckého Nového Mesta. Táto obec je považovaná za jednu z najstarších obcí na našom území. Prvá písomná zmienka pochádza z 13. storočia, kedy na území Slovenska vyberali pápežskí legáti cirkevné desiatky.

Remeslá tvorili v minulosti veľmi dôležitý zdroj obživy Kysučanov. Dedili sa z pokolenia na pokolenie. Jednotlivé výrobky sa od seba určitým spôsobom odlišovali a nebolo ťažké rozpoznať prácu jednotlivých majstrov.

Bez preháňania môžeme povedať, že drevo tvorilo v minulosti väčšinu predmetov bežnej domácej potreby. Asi ťažko si predstaviť materiálovú kultúru, alebo život našich predkov vôbec.

Veľká noc nemá v kalendári pevne stanovený dátum. Je viazaná na obdobie jarnej rovnodennosti. Východiskovým dňom je nedeľa, ktorá sa stanovuje ako prvá nedeľa po prvom splne Mesiaca, ktorý príde po astronomickom dni jarnej rovnodennosti (okolo 20. marca).

Už ako malé deti nás starí rodičia strašili príbehmi o rôznych bytostiach, ktoré unášali zlých ľudí. Samozrejme, ako deti sme tomu verili, báli sme sa vystrčiť nos spod periny. Dnes už len človek spomína a smeje sa týmito príbehmi. Ale v minulosti na strašidlá Kysučania verili.

Obdobie hojnosti a veselosti trvajúce od Troch kráľov až do Popolcovej stredy sa nazýva fašiangami. Obdobie fašiangov sa na Kysuciach spájalo s konaním početných svadieb a príležitostnými zábavami.

Umelci vyjadrujú vo svojich dielach kreatívnosť ich vlastnej Duše...Tento dar im prepožičal Boh, aby vdýchli život obyčajným veciam ako sú farby a plátno. Jedným z takýchto jedinečných miest v Žilinskom kraji je aj Kamila g. Art Gallery & studio vo Vysokej nad Kysucou.

Drevená kaplnka v Staškove - Jelitove bola postavená už v roku 1888. V roku 1937 ju nahradila murovaná kaplnka, ktorá slúži veriacim dodnes.

Každý z nás sníval o tom, aké by to bolo byť niekým. Objavovať neznáme, zažiť niečo, čo nikto nezažije. Nemať hranice a posúvať sa ďalej. Možno inšpirovať ľudí, možno zobrať kúsok Slovenska na mesiac.

Odjakživa sa ľudia zaujímali o Zem, kde sú jej hranice, čo je za nimi. Existuje vôbec niečo ďalej? Keď prekonali jej hranice prišli nové otázky. O tom, čo všetko sa nachádza v kozmickom priestore, ako vznikol.

Najväčšia drevená socha na Slovensku sa nachádza v Starej Bystrici. Má podobu sediacej Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Na jeho realizácii sa podieľalo viacero architektov, rezbárov, technikov, stavbárov, kamenárov zo Slovenska a Českej republiky.

Lokalitu, kde dnes stojí kaštieľ, kúpil začiatkom 20. storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera.

Pamiatky ľudovej architektúry, neopísateľná flóra a fauna, i tak hľadané ticho, to ponúka Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke.

Pamätná izba Rudolfa Jašíka sa nachádza v Kultúrnom dome v Turzovke, kde je umiestnený aj spisovateľov reliéf. Pamätná izba približuje život turzovského rodáka, významného spisovateľa, ktorý sa narodil 2. decembra 1919 a zomrel 30. júna 1960 v Bratislave.

V piatok ráno, 20. apríla 1945, prechádzala osadou Semeteš, v chotári Vysokej nad Kysucou, hliadka asi 80 vlasovcov z Veľkého Rovného do Turzovky. Pri jej prechode explodovala nastražená mína a dvoch členov hliadky zabila.

Osada Greguše sa nachádza 5 kilometrov nad obcou Makov vo výške 960 m n. m. V osade sa nachádza unikátna drevená zvonica, ktorá ako jediná ostala neporušená, keď Greguše v roku 1944 vypálili Nemci, pretože v osade boli ukryté partizánske jednotky, ktorým domáci pomáhali.

Šance - Valy tvorili celý systém obranných objektov spojených valmi s priekopami, ktoré mali slúžiť pri obrane Jablunkovského priesmyku proti tureckému nebezpečenstvu. V 17. storočí boli využívané na obranu Sliezska proti vpádom uhorských povstaleckých vojsk počas protihabsburských povstaní.

Na mieste kde kedysi v centre obce Raková stál pôvodný rodný dom Jána Palárika sa už vyníma len jeho busta s tabuľou.

Dom a hospodárska usadlosť Š. Hunčíka sú ojedinelým príkladom skĺbenia poznatkov a vedomostí z vandroviek s miestnou ľudovou tradíciou.

Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Turzovke, zapísanou v zozname národných kultúrnych pamiatok, je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v rokoch 1757 – 1759 v neskorobarokovom štýle.

Najstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Bartolomeja v centre Čadce, ktorý bol postavený v roku 1734 na mieste staršieho dreveného kostola. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.

Plány na výstavbu Kalvárie v Skalitom zhotovil murársky majster Jozef Fürst z Čadce v júni 1940. Stavba Kalvárie a úprava terénu v okolí kostola boli dokončené v auguste 1941.

Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy.

Pamätná izba sa nachádza v knižnici v obci Čierne a je sprístupnená širokej verejnosti. Izba bola slávnostne otvorená v roku 2003 a nachádzajú sa v nej rôzne predmety, ktoré Vám priblížia minulosť našich predkov.

Pamätník stojí v centre mesta a bol postavený v roku 1896 na oslavu tisícročného jubilea príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny.

Pamätník z roku 1975 sa nachádza v Makove v časti U Tabuli priamo na hranici s Českou republikou. Autorom 4,7 metrov vysokej sochy z bronzu a kameňa je ak. sochár profesor Josef Malejovský.

Pamätník označuje miesto bývalej fary, v ktorej začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa.

Rodný dom významného slovenského herca a držiteľa Oscara, Jozefa Kronera, sa nachádza v blízkosti železničnej stanice v Staškove.

Prvá svetová vojna si vyžiadala spomedzi obyvateľov Skalitého až 52 obetí. Ich zoznam je na pamätníku, ktorý postavila obec zo zbierky občanov.

V júni v roku 1958 sa na vrchu Živčáková mala lesnému robotníkovi Matúšovi Lašutovi zjaviť Panna Mária.

Objekty ľudovej architektúry s rôznou kultúrno-historickou hodnotou, ktoré sú výsledkom postupného osídľovania podhorských oblastí Kysúc od 16. storočia môžete nájsť na území Klokočova – osady Do Kršle.

Židovská komunita prenikla na Kysuce v hojnejšom počte až v druhej polovici 18. storočia, hoci sporadicky sa jej príslušníci uvádzajú už aj v staršom období.

Vrch Stratenec vypínajúci sa do výšky 1055 m n. m. je najzápadnejším vrchom pohoria Javorníky. Leží v blízkosti slovensko-českej hranice, na katastrálnom pomedzí obcí Papradno a Makov.

Trojak, v skalickom nárečí nazývaný Trojok, je jeden z venca hraničných i vnútrozemských vrchov uprostred ktorých leží už niekoľko storočí naša obec Skalité. Významný je nielen svojou geografickou polohou, ale aj tým že súvisí s osídlením tohto kraja.

Novo-vybudovaná oddychová zóna, altánok, sa nachádza v areáli bývalého lyžiarskeho strediska, v lokalite Skalité – Serafínov (slovensko-poľské pohraničie). Tento altánok je určený na oddych a relaxáciu turistov, ale i miestnych obyvateľov. Poskytuje aj možnosť prípravy jednoduchého jedla, nakoľko má vybudovaný krb. V jeho blízkosti sa nachádza obnovený bunker z II. svetovej vojny.

Nachádza sa v osade u Jantov na vrchu Diel v Krásne nad Kysucou. Elegantná a štíhla veža sa právom stala dominantou mesta, ktorá ponúka očarujúce výhľady.

Pozrite si mapu s prírodnými zaujímavosťami na Kysuciach.

Prírodná rezervácia Veľký Polom sa nachádza v katastri obce Raková. Zaberá vrchnú časť Veľkého Polomu (1 067 m n.m.) a za prírodnú rezerváciu bol na ploche 46 ha vyhlásený v roku 1993 s cieľom zachovať vrcholové lesné spoločenstvá - jedľovo-bukové so smrekom a smrekovo-jedľovo-bukové.

Kamenné gule sa nachádzajú v mestskej časti Čadca - Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablukova. V 80. rokoch 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle gule s priemerom od 10 až po 260 cm.

Najstarší a najmohutnejší brest hrabolistý v strednej Európe, ktorý má takmer 500 rokov, sa nachádza v obci Makov, v osade U Papaji. Unikátny exemplár brestu hrabolistého Ulmus carpinifolia sa vyznačuje nielen vekom, ale aj neobvyklou mohutnosťou.

Bukovský minerálny prameň bol vyhlásený za prírodnú pamiatka v roku 1973. Pôvodne vytekal v lese nad Bukovským  potokom, po výstavbe cesty dolinou bol jeho odtok prevedený rúrou popod túto cestu a výtok bol upravený tak, že voda vyteká z kamennej  steny rovno do potoka.

Vyhlásená v roku 1984, výmera 65 462 ha. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska, pozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy.

Okrem kamenných gúľ v Megoňkách  a Klokočove  majú Kysuce ešte jednu geologickú raritu. Na východnom okraji v blízkosti osady Muchovci v obci Korňa sa nachádza ojedinelý európsky unikát - prirodzený povrchový výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu.

V obci Klokočov sa nachádzajú zaujímavé guľovité pieskovcové útvary, ktoré sa stali prírodnou rezerváciou.

Aj keď rozhľadne nepatria medzi prírodné zaujímavosti. Na ceste za nimi si prírodu určite užijete. Všetky ponúkajú v prípade pekného počasia úžasné výhľady na kysuckú prírodu a ďaleké pohoria.

NPR Veľký Javorník - chránené územie s výskytom vzácnych druhov fauny a flóry.

V pohorí Javorníkov a Turzovskej vrchoviny leží najzápadnejšia kysucká obec - Makov. Vznikla spojením častí siedmich dedín v roku 1895. Obec je hornatá, má výborné podmienky pre turistiku a cestovný ruch. Najvyšším bodom je Veľký Javorník (1070 m n. m.).

Národné parky 0 Chránené krajinné oblasti (CHKO) Kysuce (okresy CA, KM) Chránené areály Chmúra (CA) Národné prírodné rezervácie (NPR) Malý Polom (CA), Veľká Rača (CA)

Trojmedzie je miesto, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Z tohto bodu pokračuje 541 km slovensko-poľskej a 251 km slovensko-českej hranice. Na Trojmedzí môžete tak zažiť aj ojedinelý zážitok - stáť naraz v troch štátoch.

Pramene sú pomenované podľa svojho výskytu - všetky tri pramene sa nachádzajú na severnom svahu Vojtovského kopca, ktorý uzatvára z južnej strany hranicu mesta Čadca nad údolím nazývaným Rieka.