Židovská komunita prenikla na Kysuce v hojnejšom počte až v druhej polovici 18. storočia, hoci sporadicky sa jej príslušníci uvádzajú už aj v staršom období.

Vrch Stratenec vypínajúci sa do výšky 1055 m n. m. je najzápadnejším vrchom pohoria Javorníky. Leží v blízkosti slovensko-českej hranice, na katastrálnom pomedzí obcí Papradno a Makov.

Trojak, v skalickom nárečí nazývaný Trojok, je jeden z venca hraničných i vnútrozemských vrchov uprostred ktorých leží už niekoľko storočí naša obec Skalité. Významný je nielen svojou geografickou polohou, ale aj tým že súvisí s osídlením tohto kraja.

Novo-vybudovaná oddychová zóna, altánok, sa nachádza v areáli bývalého lyžiarskeho strediska, v lokalite Skalité – Serafínov (slovensko-poľské pohraničie). Tento altánok je určený na oddych a relaxáciu turistov, ale i miestnych obyvateľov. Poskytuje aj možnosť prípravy jednoduchého jedla, nakoľko má vybudovaný krb. V jeho blízkosti sa nachádza obnovený bunker z II. svetovej vojny.

Nachádza sa v osade u Jantov na vrchu Diel v Krásne nad Kysucou. Elegantná a štíhla veža sa právom stala dominantou mesta, ktorá ponúka očarujúce výhľady.

Pozrite si mapu s prírodnými zaujímavosťami na Kysuciach.

Prírodná rezervácia Veľký Polom sa nachádza v katastri obce Raková. Zaberá vrchnú časť Veľkého Polomu (1 067 m n.m.) a za prírodnú rezerváciu bol na ploche 46 ha vyhlásený v roku 1993 s cieľom zachovať vrcholové lesné spoločenstvá - jedľovo-bukové so smrekom a smrekovo-jedľovo-bukové.

Kamenné gule sa nachádzajú v mestskej časti Čadca - Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablukova. V 80. rokoch 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle gule s priemerom od 10 až po 260 cm.

Najstarší a najmohutnejší brest hrabolistý v strednej Európe, ktorý má takmer 500 rokov, sa nachádza v obci Makov, v osade U Papaji. Unikátny exemplár brestu hrabolistého Ulmus carpinifolia sa vyznačuje nielen vekom, ale aj neobvyklou mohutnosťou.

Bukovský minerálny prameň bol vyhlásený za prírodnú pamiatka v roku 1973. Pôvodne vytekal v lese nad Bukovským  potokom, po výstavbe cesty dolinou bol jeho odtok prevedený rúrou popod túto cestu a výtok bol upravený tak, že voda vyteká z kamennej  steny rovno do potoka.

Vyhlásená v roku 1984, výmera 65 462 ha. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska, pozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy.

Okrem kamenných gúľ v Megoňkách  a Klokočove  majú Kysuce ešte jednu geologickú raritu. Na východnom okraji v blízkosti osady Muchovci v obci Korňa sa nachádza ojedinelý európsky unikát - prirodzený povrchový výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu.

V obci Klokočov sa nachádzajú zaujímavé guľovité pieskovcové útvary, ktoré sa stali prírodnou rezerváciou.

Aj keď rozhľadne nepatria medzi prírodné zaujímavosti. Na ceste za nimi si prírodu určite užijete. Všetky ponúkajú v prípade pekného počasia úžasné výhľady na kysuckú prírodu a ďaleké pohoria.

NPR Veľký Javorník - chránené územie s výskytom vzácnych druhov fauny a flóry.

V pohorí Javorníkov a Turzovskej vrchoviny leží najzápadnejšia kysucká obec - Makov. Vznikla spojením častí siedmich dedín v roku 1895. Obec je hornatá, má výborné podmienky pre turistiku a cestovný ruch. Najvyšším bodom je Veľký Javorník (1070 m n. m.).

Národné parky 0 Chránené krajinné oblasti (CHKO) Kysuce (okresy CA, KM) Chránené areály Chmúra (CA) Národné prírodné rezervácie (NPR) Malý Polom (CA), Veľká Rača (CA)

Trojmedzie je miesto, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Z tohto bodu pokračuje 541 km slovensko-poľskej a 251 km slovensko-českej hranice. Na Trojmedzí môžete tak zažiť aj ojedinelý zážitok - stáť naraz v troch štátoch.

Pramene sú pomenované podľa svojho výskytu - všetky tri pramene sa nachádzajú na severnom svahu Vojtovského kopca, ktorý uzatvára z južnej strany hranicu mesta Čadca nad údolím nazývaným Rieka.