V blízkosti tejto osady sa však nachádza ojedinelý európsky unikát – prirodzený povrchový výver ľahkej ropy. Väčšina z nás ho pozná pod názvom korňanský ropný prameň.

Ale poďme po poriadku. Prvá písomná zmienka o prameni je z roku 1624. Traduje sa, že prameň objavil pytliak Žúbor, ktorý do neho spadol, keď naháňal lesnú zver.

Povesť zo 17. storočia zas hovorí, že v lesoch pri Turzovke vyvierala „čierna voda“, z ktorej chodili piť čerti. Touto povesťou sa inšpirovala aj starostka Korne Marianna Bebčáková a pripravila projekt na zatraktívnenie tohto jedinečného miesta dobudovaním okolia prameňa a vybudovaním sochy spojenej s povesťou o čertoch.

Spočiatku ľahkú ropu vyvierajúcu zo zeme na povrch využívali miestni obyvatelia na kúrenie, svietenie a mazanie vozov. Nebol to práve najekologickejší spôsob z dnešného pohľadu, ale na druhú stranu sa traduje, že korňanské drevenice vydržia stáročia, vďaka tomu, že boli kedysi začmudené. Samozrejme, chýry o bohatstve zo zeme nenechali chladných ani štátnikov a postupne v rokoch 1900 až 1933 sa uskutočnilo celkovo 5 vrtov do hĺbky 968 metrov. V tejto dobe sa tu celkovo vyťažilo 15 až 16 vagónov ropy.

Po tejto začatej ťažbe však vyhodnotili výdatnosť ako neekonomickú a na dlhé roky ostal tento unikát nepovšimnutý. V roku 1973 ropný prameň vyhlásili za chránený prírodný výtvor a neskôr za prírodnú pamiatku.

Pokus o oživenie slovenského Dallasu prišiel v rokoch 1997 – 1999, keď pre SPP zrealizovala Nafta Gbely prieskumný vrt na overenie výdatnosti prameňa. Odborníci vtedy odhadovali zásoby ropy v tejto oblasti na približne 50 tisíc ton. Vrt bol plánovaný do hĺbky 1500 metrov, nakoniec sa zrealizovalo len 1297 metrov. Kvôli výskytu tekutých pieskov nebolo možné pokračovať hlbšie. Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, ale bola studená. Na jej ohrev by sa mohol použiť plyn, ktorého zásoby sú tam tiež, ale stálo by to rozsiahlu investíciu, na ktorú sa zatiaľ nikto neodhodlal. V minulosti niektorí záujemcovia prejavili záujem vybudovať v Korni kúpele podobné ako v Darkove v Karvinej, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Rozbor vody z vrtu potvrdil, že svojím minerálnym zložením má predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely.

Napriek tomu, že SPP ponúkalo uskutočnený vrt na predaj za „korunu“, žiaden z odvážnych plánov sa neuskutočnil a firma v roku 2006 uskutočnila likvidáciu vrtu zabetónovaním do hĺbky 600 metrov, aby plyn a ropa neunikali svojvoľne. K týmto likvidačným prácam sa viaže aj nevšedná príhoda, keď firme niekto ukradol takzvaný produkčný kríž, ktorý bol na ropnom prameni. Krádeže samozrejme boli pomerne časté, ale tento kríž vážil 1 334 kg a nikdy sa nezistilo, kto bol zlodejom.

Po likvidácii vrtu ostal len samovoľný výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu, ktorý je dnes jedinečnou atrakciou Kysúc. Takúto zaujímavosť majú okrem Slovenska už len v Kostarike. Napriek neúspešným vrtom je územie dodnes vedené ako perspektívne! K prameňu je voľný prístup, cca 150 m od parkoviska pri hlavnej ceste.

Autor: OCR Kysuce