Na stavbe sa začalo pracovať v roku 1787 za finančnej pomoci patróna farnosti, grófa Mikuláša Eszterházi a jeho syna Antona. Podľa mnohých prameňov bol kostol dokončený v roku 1794 za pána farára Andreja Gombára, avšak v júli 1999 sa pri obnove veže našla starobylá listina, ktorá dokumentuje jeho dokončenie už o rok skôr, teda v roku 1793. Listina je archivovaná na Farskom úrade v Skalitom. Pre kostol sa zadovážili štyri zvony – dva väčšie: prvý vážil 4 centy s nápisom Vox clamantis in deserto (Hlas volajúceho na púšti) a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi; druhý mal 2 centy s nápisom Vox dilecti mei pulsantis (Hlas môjho milovaného) a zasvätený bol sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie, zvyšné dva boli prenesené z veže pôvodného kostola do nového.

Kostol slávnostne konsekroval biskup František Fuchs 15. augusta 1801, čo bolo až osem rokov po jeho dokončení. Kostol zostal bez veľkých zmien vyše storočia, jeho vzhľad sa výrazne zmenil pred a počas 1. sv. vojny, keď boli v kostole osadené nové vitrážové okná, ktoré boli darom rodákov, ktorí odišli za prácou do USA. Neskôr v roku 1922 bol v kostole vymenený hlavný oltár, ktorý je až na malé úpravy zachovaný dodnes.