Farský kostol sv. Matúša apoštola sa začal stavať v roku 1767 a bol dobudovaný v troch stavebných etapách v tom nasledujúcom. Finančným základom pre výstavbu kostola bola fundácia vysockého rodáka, v tom čase farára v Balašských Ďarmotách, Juraja Rudinca.
Istú sumu vyzbierali na tento účel veriaci a najväčšou prispel zemepán Mikuláš Esterházi. Prvý opis kostola pochádza z roku 1771 a vyplýva z neho, že ešte nebol úplne dokončený. Išlo o murovanú stavbu, zvnútra zaklenutú. Kostol mal vežu, sakristiu a hlavný oltár, v čase obhliadky ešte neboli dokončené bočné oltáre a vyzdobená kazateľnica. V interiéri sa už nachádzali organ i lavice. Vo veži viseli dva zvony. Na slávenie sv. omše a iných obradov bol zabezpečený. Liturgická výbava sa uchovávala v drevenej skrini v sakristii. Kostol sa postupne doplňoval a v priebehu rokov si vyžiadal aj viacero opráv a renovácii. Do konca 18. storočia pribudli na veži ďalšie dva zvony. Kostol mal dva vstupy, jeden hlavný pod vežou, druhý zo západnej strany v strede lode. Od roku 1770 boli v kostole tri oltáre. Hlavný zasvätený patrónovi kostola a farnosti. V roku 1872 bol obnovený a doprostred oltárnej architektúry bol umiestnený obraz sv. Matúša od tešínskeho maliara Eduarda Swierkiewicza. Bočný oltár na pravej strane niesol oltárny obraz Nepoškvrneného Počatia Panny Márie a na ľavom bočnom oltári sa nachádzal obraz sv. Jána Krstiteľa. V súčasnosti je na pravom oltári umiestnená socha Nepoškvrneného Počatia Panny Márie a na ľavom oltári socha Božského Srdca Ježišovho. Po stenách kostola bolo umiestnených 14 zastavení krížovej cesty, ktorú kostolu daroval farník Ján Bobek v roku 1822. Oblúk oddeľujúci sanktuárium od lode zdobil esterháziovský erb a nápis vyzdvihujúci tento zemepanský rod.
V deň pred sviatkom sv. Neviniatok, 27. decembra 1894 sa od sviečky chytil obrus na ľavom bočnom oltári a takmer celý oltár zhorel. Od dymu bol začiernený nielen náprotivný bočný mariánsky oltár, ale aj interiér kostola. Bolo nutné zaobstarať nové oltáre. V roku 1900 sa vykonala rekonštrukcia kostolnej povaly a strechy a zrenovovaný chrám bol o rok neskôr posvätený a nainštalovaná bola aj nová krížová cesta. V roku 1921 dostal kostol dva nové zvony ako náhradu za predošlé, zrekvirované na vojenské účely. Výrazne bol kostol renovovaný za správy farára Imricha Kyjačeka v rokoch 1938 – 1948. Interiér bol elektrifikovaný a novo vymaľovaný, bol opravený organ i poškodené zastavenia krížovej cesty. Aj v ďalšom období sa kostol viackrát renovoval. Posledná veľká oprava sa konala v roku 2019, keď bola kompletne vymenená veža chrámu a na ňu osadený pozlátený kríž. Kostol od svojej výstavby nebol dlhý čas konsekrovaný. Stalo sa tak až 21. septembra 2009, keď slávnostnú konsekráciu kostola vykonal žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis.
Autor textu: Mgr. Drahomír Velička, PhD.
Fotografie: Štefan Strýček
Mapa:
Fotogaléria:
