Od myšlienky k Domu ľudovej hudby
Príbeh Domu ľudovej hudby sa začal myšlienkou vytvoriť vo Vysokej nad Kysucou dôstojný priestor pre uchovanie a prezentáciu tradičnej ľudovej hudby. Autorom ideového zámeru je Peter Čambál, ktorý navrhol premeniť dovtedy nevyužívané suterénne priestory kultúrneho domu na moderný priestor inšpirovaný hudobným dedičstvom Kysúc.
Cieľom nebolo vytvoriť klasickú múzejnú expozíciu. Dom ľudovej hudby mal byť od začiatku miestom, kde sa budú môcť stretávať folklórne kolektívy, ľudové hudby, záujmové združenia, školy aj návštevníci regiónu.
Celá myšlienka stojí na troch základných pilieroch – zachovaní a propagácii tradičnej ľudovej hudby, vytvorení multifunkčného priestoru pre kultúrne a spoločenské aktivity a podpore miestnych umelcov a folklórnych kolektívov.
Klenoty pohraničia spájajú Kysuce a české Beskydy
Ideový zámer sa stal základom projektu Klenoty pohraničia, ktorý bol pripravený v rámci programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fond malých projektov – Kultúra a cestovný ruch.
Konečným užívateľom projektu je Obec Vysoká nad Kysucou a cezhraničným partnerom Obec Hutisko-Solanec z Českej republiky. Hlavným cieľom bolo zachovať jedinečnú zbierku tradičných ľudových hudobných nástrojov z Kysúc, sprístupniť ju verejnosti a zároveň vytvoriť nový kultúrny a turistický produkt s cezhraničným významom.
Na realizáciu projektu získala obec nenávratný finančný príspevok 57 500 eur a ďalších 5 000 eur zabezpečila z vlastných zdrojov.
Projekt tak nie je iba investíciou do nových priestorov. Je predovšetkým snahou zachovať kultúrne dedičstvo, ktoré má význam pre obe strany slovensko-českej hranice.
Zbierka, ktorá rozpráva príbeh Kysúc
Srdcom Domu ľudovej hudby je vzácna zbierka tradičných ľudových hudobných nástrojov z regiónu Kysúc. Za jej vznikom stojí dlhoročná zberateľská činnosť manželov Pavla a Amálie Kužmovcov. Práve vďaka ich úsiliu sa podarilo zachovať množstvo nástrojov a predmetov, ktoré sú dnes cenným svedectvom o živote a hudobnej kultúre našich predkov.
Zbierka pritom nie je iba súborom starých hudobných nástrojov. Každý exponát vypovedá o ľuďoch, ich remeselnej zručnosti, tvorivosti a spôsobe života.
Jej mimoriadnu hodnotu potvrdzuje aj odborné uznanie. Zbierka bola ocenená Hudobným fondom Slovenskej republiky Cenou profesora Tomkoviča. Medzi jej najvzácnejšie exponáty patria aj fujara a gajdy, ktoré sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Slávnostné otvorenie
Dom ľudovej hudby bol vo Vysokej nad Kysucou slávnostne otvorený 30. júla 2026. Otvorenie bolo vyvrcholením niekoľkoročného úsilia a zároveň zavŕšením prvej etapy projektu Klenoty pohraničia.
Slávnostný program sa niesol v znamení hudby, folklóru a cezhraničnej spolupráce. Súčasťou podujatia bolo vystúpenie českého detského folklórneho súboru Soláňek, prezentácia ideového zámeru Domu ľudovej hudby či rozprávanie Pavla Kužmu o vzniku rodinnej zbierky.
O hudobný program sa postarala aj Ľudová hudba Františka Jaroša. V popoludňajšej časti Dom ľudovej hudby navštívila ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová a priestory následne požehnal vysocký farár Mgr. František Mikuláš. Slávnostnú atmosféru doplnilo vystúpenie Muzičky spod Grúňa.
Symbolickým momentom bolo aj to, keď si ministerka kultúry sadla za stolový cimbal a zahrala na jeho strunách.
Dom ľudovej hudby má veľké plány
Vznikom Domu ľudovej hudby sa príbeh nekončí. Už od začiatku bol projekt pripravený ako dlhodobá vízia rozdelená do troch na seba nadväzujúcich etáp. Cieľom je postupne vytvoriť živé centrum hudobného dedičstva Kysúc – miesto nielen na prezentáciu zbierky, ale aj na vzdelávanie, tvorbu, kultúrne podujatia a stretávanie ľudí.
Ďalšia etapa počíta napríklad s rekonštrukciou zostávajúcich priestorov objektu a vytvorením zázemia pre folklórne kolektívy, ľudové hudby, spevácke skupiny či školy. Priestor by mohol slúžiť na skúšky, tvorivé dielne, semináre, prípravu podujatí aj spoločné stretávanie.
Do budúcnosti sa počíta aj s využitím moderných interaktívnych technológií. Návštevníci by mohli prostredníctvom dotykových obrazoviek spoznávať históriu jednotlivých nástrojov, ich výrobcov či spôsob používania. Súčasťou pripravovaného riešenia má byť aj využitie umelej inteligencie na odborný výklad a prezentáciu zvuku jednotlivých nástrojov.
Nový dôvod, prečo navštíviť Vysokú nad Kysucou
Dom ľudovej hudby je ďalším zaujímavým miestom, ktoré rozširuje ponuku kultúrnych a turistických zážitkov na Kysuciach. Návštevníkom umožní nahliadnuť do hudobnej minulosti regiónu a spoznať nástroje, príbehy i ľudí, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou jeho identity.
Projekt Klenoty pohraničia zároveň ukazuje, že kultúrne dedičstvo nemusí zostať iba súčasťou minulosti. Môže dostať nový priestor, novú podobu a osloviť aj ďalšie generácie.
Ak budete plánovať výlet na Kysuce, nezabudnite si do svojho itinerára zaradiť aj Vysokú nad Kysucou a nový Dom ľudovej hudby. Možno práve tu objavíte ďalší z klenotov nášho regiónu.
Projekt Klenoty pohraničia (FMP/KCR/02/021_SK) je realizovaný v rámci programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fond malých projektov – Kultúra a cestovný ruch.
Viac o projekte nájdete na https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/uradna-tabula/projekty-obce/5784-klenoty-pohranicia
Fotografie vyhotovil Štefan Strýček.
